Prekyslený organizmus (acidóza) môžeme považovať za jednu z civilizačných chorôb. Prekyslenie vytvára v tele prostredie, ktoré umožňuje rozvinutie rôznych chorôb. Pre zdravie človeka je okrem iných vecí potrebné aj udržiavanie acidobázickej rovnováhy (rovnováhy medzi zásadami a kyselinami). Hodnota pH krvi je 7,4. pričom ľudská krv je veľmi mierne zásaditá.
Prekyslenie organizmu je stav, pri ktorom je v krvi a v tkanivách nadmerné množstvo kyselín. Tento stav je príčinou veľkého počtu chorôb, hlavne takzvaných „civilizačných“.
Hlavné príčiny prekyslenia
Všeobecné príčiny
- zlá výživa
- zlé stravovacie návyky – nedostatočné prežúvanie, málo tekutín…
- nesprávny spôsob života – stres, nedostatok pohybu…
Jednotlivé konkrétne príčiny
- príliš veľa bielkovín
- cukor
- alkohol
- nikotín
- nasýtené mastné kyseliny
- jedovaté látky v životnom prostredí
- elektrosmog
- chemické lieky
- zloba a agresia
- stres a nahromadená duševná záťaž
Čo je prekyslenie organizmu?
Prekyslenie organizmu sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože zdravie bezprostredne závisí od acido-bázickej (kyselino-zásaditej) rovnováhy v našom tele. Ak to preháňame s bielym pečivom alebo sladkosťami, môžeme si zapríčiniť trvalé prekyslenie.
Pri chemických procesoch, ktorých v ľudskom organizme prebieha nespočítateľné množstvo, hrá práve kyslosť, vyjadrovaná známymi jednotkami pH, určujúcu rolu. Ovplyvňuje napríklad starnutie pokožky, rýchlosť tvorby zubného kazu, vstrebateľnosť stravy v čreve, osteoporózu, srdcové ochorenia, rakovinu a podobne. Čím je prostredie kyslejšie, teda pH nižšie, tým je aj agresívnejšie.
Aby látková premena, ktorá prebieha vo dne v noci, mohla bez problémov fungovať, mal by byť ľudský organizmus „nastavený” na optimálne, teda neutrálne pH, ktoré nám dala do vienka príroda.
Toto pH nie je presne chemicky neutrálne, nie pH = 7, ale trochu posunuté do zásaditej oblasti, takže v ľudských tkanivách má pH hodnotu v priemere 7,2 až 7,4. Je to preto, že ľudský organizmus sa sám zbavuje kyslých zložiek, pH moču je preto mierne kyslé, má hodnotu 6,4 až 6,7. Keď sa táto rovnováha z akýchkoľvek príčin poruší, pociťujeme bolesti hlavy, podráždenie a bolesti svalov alebo kĺbov.
Strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov a sladených, a bublinkových nápojov. Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronický nízky stupeň metabolickej acidózy” diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu. Okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.
Čo sa v nás deje, keď sme prekyslení?
Predpokladá sa, že kyslé pH okamžite signalizuje silnú genetickú reakciu na hroziaci hlad, ktorý priamo významne ovplyvní veľmi dôležitú a veľmi citlivú inzulín-glukagónovú rovnováhu. Tým, že sa naruší táto rovnováha v prospech inzulínu a telo ho produkuje viac ako zvyčajne, vzápätí sa začne vytvárať viac tuku a ukladá sa do zásoby.
Aby sa telo chránilo pred prekyslením, začína vytvárať a uskladňovať tuk. Zodpovedné sú za to lipoproteíny nízkej denzity. Ich primárna úloha je viazať kyseliny nachádzajúce sa v krvi, v lymfe a v mimobunkových tekutinách, ktoré sa potom vylúčia močom. Ak sa tomu zabráni, tieto kyseliny naviazané na tuk sa presunú z orgánov udržujúcich život do telových dutín, bokov, stehien, žalúdka, atď. Vo všeobecnosti platí, čím viac inzulínu má telo k dispozícii, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa tuk bude tvoriť a uskladňovať, než že sa spotrebuje a spáli ako energia, čo je naopak úlohou glukagónu.
Ak je hladina pH v našom tele zdravá – slabo zásaditá (alkalická), neporuší sa inzulín-glukónová rovnováha. Tento rovnovážny stav umožní normálnu metabolickú aktivitu spaľovania tuku a jeho premenu na energiu.
Príznaky a následky prekyslenia
Ak nemá telo dostatočný príjem zásadotvorných potravín, tak zásady čerpá zo zásob, ktoré sťahuje z vlastných zdrojov (kosti, cievy a tkanivá). Takto sa telo samo bráni proti záplave kyselín, ktoré potrebuje neutralizovať. Snaží sa o to, aby na organizmus tento proces nevplýval príliš drasticky, preto automaticky chráni mozog, srdce, oči a uši. Takýmto spôsobom však telo prichádza o cenné minerály (tzv. demineralizácia).
Prekyslenie a následná demineralizácia spôsobuje
- únavu po jedle, ako aj celkovú únavu
- nedostatok energie
- rôzne bolesti
- psychické ťažkosti: stres, strach, hnev, starosti…
- depresiu, podráždenosť, agresivitu, úzkosť…
- priberanie/chudnutie
- oslabenú imunitu a časté ochorenia
- slabú schopnosť regenerácie
- poruchy pamäti, učenia, roztržitosť
- poruchy prekrvenia – studené končatiny /nedostatok koncentrácie
- lámavé, padajúce vlasy
- krehké nechty, cievy i kosti
Prekyslenie organizmu má za následok aj mnohé ochorenia. Ako príklad môžeme uviesť reumu, dnu, artritídu, obličkové a žlčové kamene, deformáciu chrbtice, ekzémy, zubné kazy, bolesti hlavy, poruchy prekrvenia, hemoroidy a iné. Najzávažnejším dôsledkom prekyslenia je infarkt a mŕtvica.
Potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné
Je potrebné si uvedomiť, že pre rovnováhu organizmu sú dôležité ako zásadotvorné, tak i kyselinotvorné potraviny. Musia však prevažovať zásadotvorné. Odporúča sa pomer 3:1. Živočíšne produkty sú všeobecne vysoko kyselinotvorné a obilniny sú stredne kyselinotvorné. Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými strukovinami, zeleninou alebo ovocím, sú nielen zdrojom proteínov s dobre vyváženou zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkovo zásadotvorne.
Kyselinotvorné potraviny
- bravčové mäso, husacina, kapor, párky, krevety, saláma, paštéty, hydina
- biele víno, ovocné víno, alkohol, čierny čaj, pivo, energetické nápoje, káva
- majonézy, dresingy, vajcia, ocot
- tučné syry, syrové výrobky
- niektoré druhy ovocia: pomaranč, grepefruit, jahody
- cukor, cukríky, čokoláda, zákusky
- soľ
- arašidy, hríby, kukurica
- čokoľvek kondenzované alebo nakladané
Zásadotvorné a neutrálne potraviny
Tekutiny - bylinkový čaj, zelený čaj, čaje lapacho, čaje z lucerny siatej, čaje z pestreca mariánskeho, minerálka, (bez oxidu uhličitého), ovocné a zeleninové šťavy, čerstvé nepasterizované mlieko…
Ovocie - ananás, banány, čerstvé broskyne, citróny, čerešne, černice, ríbezle, čučoriedky, jablká, hrušky, mirabelky, marhule, nektarinky, šípky, sušené ovocie…
Zelenina - kôpor, fenikel, ľadový šalát, paradajky a šťava z nich, koreňová polievková zelenina, fazuľka (zelená), cvikla, kel kučeravý, karfiol, kapusta, kaleráb, hrášok, špenát, špargľa, reďkovka, ružičkový kel, kôpor, cukina, brokolica, baklažán…
Sacharidy - krupica, chlieb (pšeničný, ražný, čierny, grahamový), rezance, ryža (natur), zemiaky, zemiaková polievka, zemiakové knedle, zemiaková voda…
Bielkoviny - jogurt, mlieko (kyslé, odtučnené, kondenzované), syry (menej ako 30 % tuku v sušine), kyslá smotana, hovädzie plátky, morčacie mäso, kuracie mäso pečená i varená
Tuky - kvasnice, diétny margarín, ľanové semeno, slnečnicový olej, diétny olej…
Orechy a semená - mandle, lieskovce, mletý kokos, gaštany, slnečnica…
Strukoviny - fazuľa, sója, cícer…
Autor: MUDr. Bergendiová Katarína, PhD.
Zdroj: abysportnebolel.sk